3.4 Popis regulovaných sústav
Najväčší vplyv na priebeh regulačného procesu majú prenosové vlastnosti regulovaných sústav a ústredných regulačných členov. Pri návrhu regulácie je treba poznať prenosové vlastnosti regulovanej sústavy a podľa nich voliť typ (PI,PD,PID) a nastavenie regulátora (konštanty). Regulovanie sústavy môže mať charakter niektorého dynamického člena s výnimkou derivačného člena. Pred návrhom regulátora treba regulovanú sústavu identifikovať (t.j. určiť jej prenos).
Pri sústavách s malou odozvou najčastejšie meriame prechodovú charakteristiku. Pri sústavách s rýchlou odozvou určujeme približnú hodnotu prenosu. Pre jednoduché regulované sústavy je možné vytvoriť diferenciálnu rovnicu sústavy a rozborom podľa fyzikálnych a iných zákonov vypočítať prenos. Najvyšším stupňom identifikácie sústavy sú štatistické metódy, kedy prenos sústavy určíme z odozvy na vstupný náhodný signál (šumový signál). Štatistické metódy sú veľmi náročné, vyžadujú znalosť vyššej matematiky, použitie počítača...
SS0R (proporcionálny člen) – vyskytujú sa zriedkavo napr. Odporová záťaž stabilizátora napätia. K zväčšeniu odolnosti proti rozkmitaniu týchto sústav sa umelo zavádza zotrvačnosť vo forme elektrolytického kondenzátora.
SS1R (zotrvačný člen) – na konštantnú hodnotu regulovanej veličiny sa regulujú veľmi dobre (len keď W=konšt). Nie sú náchylné ku kmitaniu. Sú málo citlivé ku krátkodobým poruchám. Majú najväčšiu schopnosť autoregulácie.
Príklad: regulácia teploty malých pecí, regulácia otáčok motora
SS vyšších rádov – sú veľmi náchylné na kmitanie. Majú veľké fázové posuny, čo znemožňuje kvalitnú reguláciu, pretože nie je možné zaviesť silnú zápornú väzbu (→ otáča fázu o 180˚ a keď sa spojí s fázovým posunom sústavy, tak sa záporná spätná väzba mení na kladnú (blízko 360˚), čiže systém sa pomaly rozkmitá.
Príklady spojenia kapacít rôzneho charakteru sú: ťažké koleso, ktorého otáčky sú regulované servomotorom cez dlhý relatívne slabý hriadeľ; veľká pec hrubou výmurovkou (hrubá pec)→ uplatňuje sa tepelný odpor výmurovky rozložený po celom objeme podobne ako RC členy zapojené vo veľkom množstve do série. Čím je rád sústavy vyšší, tým je regulácia ťažšia.
Z prechodovej charakteristiky sústavy určíme Tu a Tn a z ich pomeru určujeme ľahkosť regulácie sústavy (regulovateľnosť).
V praxi zmenšujeme dobu prieťahu napríklad cirkuláciou vzduchu, miešaním kvapaliny alebo zväčšením doby nábehu napr. zväčšenie objemu intenzívne miešanej kvapaliny.
Sústavy s dopravným oneskorením
- regulujú sa veľmi ťažko
- pri sústave 1R s časovou konštantou T a dopravným oneskorením τ môžeme pomer τ/T dosadiť do vzťahov miesto Tu a Tn a odtiaľ určiť, ako je regulovateľná
sústava
Derivačné sústavy
- v čistej podobe sa nevyskytujú
- výstup čistej derivačnej sústavy sa vracia sám na nulovú hodnotu a regulátor môže tento návrat iba urýchliť
Príklad: v nf technike → reproduktorová sústava pripojená k výstupu komplementárneho dvojčinného tranzistorového zosilňovača cez väzbový kondenzátor,
pričom záporná spätná väzba je odvodená od napätia na samotných reproduktoroch
Astatické regulované sústavy
- regulujú sa pomerne ťažko, ale vyskytujú sa zriedkavo
Príklad: regulácia výšky hladiny vodnej nádrže s konštantným odtokom