5.15 Nastavenie konštánt regulátora
1.) Ak poznáme parametre sústavy
Regulátor:
P - zložka D - zložka I - zložka
KR – zosilnenie regulátora
Td – derivačná časová konštanta
Ti – integračná časová konštanta
Optimálne konštanty regulátora závisia od parametrov regulovanej sústavy. Parametre sústavy zisťujeme meraním v prevádzke tak, že vyšetríme prechodovú charakteristiku (t.j. identifikácia sústavy). Keď poznáme z prechodovej charakteristiky parametre sústavy (Tu, Tn, KS), nastavíme konštanty regulátora nasledovne:
2.) Ak nepoznáme parametre sústavy
a.) nastavovanie podľa hranici stability: použijeme tzv. Ziegler – Nicholsovu metódu
Optimálne nastavenie regulátora na hotovej sústave vykonáme takto:
Nastavíme regulátor na čisto proporcionálny tak, že nastavíme derivačnú časovú konštantu na nulu (Td=0) a integračnú časovú konštantu na nekonečne veľkú hodnotu (Ti = ∞).
Zväčšujeme zosilnenie regulátora KR , kým sa nedostane na hranicu netlmeného kmitania regulovanej sústavy. Hodnota zosilnenia tu bude kritická Ko.Periódu tohto netlmeného kmitania označíme To.
Nastavíme konštanty regulátora podľa hodnôt uvedených v nasledovnej tabuľke.
Regulátor
KR
Ti
Td
P
0,5.Ko
––
––
PI
0,45.Ko
0,85.To
––
PD
skusmo v praxi
––
0,12.To
PID
0,6.Ko
0,5.To
0,12.To
Tab. 5.4. Hodnoty konštánt regulátora
Poznámka: pri I- regulátore nezvyšujeme zosilnenie regulátora ale zmenšujeme integračnú časovú konštantu Ti až sa pri Tio rozkmitá a integračnú časovú konštantu nastavíme zo vzťahu Ti = 2.Tio.
b.) nastavovanie podľa priebehu regulovanej veličiny na zmene žiadanej hodnoty:
Ak nepoznáme parametre sústavy a ak je nebezpečenstvo, že sústava prejde za hranicou stability do kmitania, nemôžeme nastavovať pokusne zvyšovaním zosilnenia KR až po hranicu Ko (t.j. nemôžeme použiť Ziegler – Nicholsovu metódu).
Zapneme ručné ovládanie sústavy:
zmeníme akčnú veličinu o 5 až 10%,
odmeriame čas, skôr ako sa objavia zmeny regulovanej veličiny,
nastavíme integračnú časovú konštantu Ti na päťnásobok tohto času. Regulátor má potom malé zosilnenie, veľké pásmo proporcionality a slabo zasahuje.
Zapneme automatickú reguláciu a vytvoríme skokovú poruchu: - vyregulovanie prebieha pomaly,
- preregulovanie je veľké.
zvýšime zosilnenie regulátora asi o 50% až 60% a pozorujeme, že sa regulačná odchýlka zmenšuje. Preregulovanie sa zmenší.
pri ďalšom postupnom zvyšovaní zosilnenia regulátora sa zvýši preregulovanie (blízkosť hranice stability). Nastavíme o niečo menšie zosilnenie.
teraz zmenšujeme integračnú časovú konštantu, čím skrátime čas regulácie, ale pri veľkom zmenšení zvýšime preregulovanie.
Celý proces cyklicky opakujeme až postupne nájdeme najvhodnejšie hodnoty konštánt regulátora.