7.1 Historický vývoj číslicovej techniky

Základom číslicovej techniky sú  1.) poznatky teórie číselných sústav

                                                         2.) Booleova algebra (1847)

Zapojenia logických funkcií:    –  elektrické spínače

                                                     –  elektromagnetické relé

                                                     –  elektrónky, tranzistory, diódy, integrované obvody, PLC

Vývoj:    –  stroj Z1 (Nemecko, 1938) – relé – pomalý, nespoľahlivý

               –  stroj Z2 (Nemecko, 1941) – relé – čítanie inštrukcií z diernej pásky, pamäť pre 64  32-bitových  

                   čísel v pohyblivej rádovej čiarke

               –  MARKI (USA, 1944) – relé – (15 m x 2,4 m) čítanie inštrukcií z dierkovanej pásky, čísla na 23

                   desatinných miest, sčítanie 0,3 s, násobenie 3 - 5 s

               –  ENIAC (USA, 1946) – elektrónky (167 m², 30 ton) – magnetická pamäť pre desať čísel,

                   pracoval v desiatkovej sústave

               –  SAPO (1958, ČSSR) – relé + elektrónky – výpočty prebiehali v 3 jednotkách paralelne

                   (redundancia) pre zvýšenie spoľahlivosti

               –  1947 – vynájdený tranzistor

               –  1959 – vynájdený integrovaný obvod

Výpočtová technika a automatizácia:

1. pevne prepojená logika – funkcia je daná prepojením logických modulov (KLO, SLO). Boli jednoúčelové, nedali sa modifikovať a preprogramovať

2. počítače – simulácia funkcie logických obvodov

3. špecializované priemyslovo orientované počítačové systémy – mikroprocesorové obvody, pamäte (vysoký stupeň integrácie), kompaktnejšie, lepší pomer cena/výkon

4. programovateľné automaty (PLC) –  spôsob zobrazenia základných funkcií:  

                                - zoznam inštrukcií AWL

                                - schéma so symbolmi logických funkcií (FUP)

                                - kontaktová schéma (KOP)